Štúdium
Tolerancia a jej hranice
Slobodomurárske učenie žiada od členov toleranciu voči odlišným názorom a presvedčeniam a zároveň uznáva, že tolerancia nežiada mlčať pred správaním, ktoré škodí iným.
Slobodomurárske učenie žiada od členov toleranciu voči odlišným názorom a presvedčeniam. Tolerovať znamená dať druhým priestor mať názory, ktoré nezdieľame, a zaobchádzať s nimi zdvorilo v lóži. Neznamená to vzdať sa pravidiel lóže ani tváriť sa, že každé správanie je rovnako prijateľné.
Hranicou tolerancie je správanie, ktoré škodí iným alebo porušuje dôveru tela. Člen môže nesúhlasiť s bratom bez opovrhnutia, no nesmie využiť lóžu na útok na dôstojnosť iných. Keď sa hranica prekročí, lóža uplatní svoje pravidlá riadnym postupom, s férovým vypočutím dotknutého člena.
Príklad: dvaja členovia zastávajú protichodné názory na verejnú otázku. Na schôdzi sa o nej slušne prehadzujú a dohodnú sa, že zostanú každý pri svojom. Tretí člen sa potom na schôdzi posmieva viere jedného z nich. Predsedajúci poznámku zastaví, pripomenie povinnosť zdvorilosti a ďalšie sťažnosti odkáže na riadny postup. Nesúhlas bol tolerovaný; opovrhnutie nie.
